8 členov TJ Bezovec Piešťany absolvovalo prvý júlový víkend splav Malého Dunaja. Splav štartoval z Bratislavy – Vrakune, kde začali prvé minúty školenia ako vlastne funguje kanoe, kde sa nastupuje, načo sú nám vesty atď. Po hodine boli už všetci starí „mazáci“.
Hlad nás začal premáhať, tak sme urobili prvú zástavku na prístavisku Zálesie-Mólo. Zastávka nám padla úplne vhod 🙂 . Niektorí si vybavovali zmeškané hovory, iní si dali „cikpausu“. Ostatní si prezreli mólo s informačnými tabuľami a Záleský maják.
Po 14 riečnych kilometoch a po obhliadke okolitých krás (Prístavisko Zálesie-Mólo, totem, pontónový most…) sme pristáli pri malej vodnej elektrárni Nová Dedinka. Tu sme zistili skutočnú váhu kanoe. Bola to prvá prenáška kanoe aj s nákladom.
Po „pár“ ľavotočivých a pravotočivých riečnych zákrutách sa nám podarilo pristaviť kanoe pri malom móle bufetu U Pacha. Natáčal sa tam Pacho Hybský zbojník, majiteľ nám o tom rád porozprával. Občerstvili sme sa, urobili spoločnú fotografiu a pokračovali do cieľa prvého dňa Táboriska pod Krížom na 81.riečnom kilometri.
Vytiahli sme kanoe z vody a ubytovali v „sudoch“, ktoré sme mali zarezervované vopred. Mali tu bufet s našimi obľúbenými polievkami – držková, fazuľová. A k tomu pivko z remeselného pivovaru Hvezdoň. Po vykonaní všetkých hygienických potrieb sme si sadli na záveternú stranu bufetu kvôli veľmi silnému vetru, ktorý doprevádzal obrovské búrkové mračno, ktoré nás našťastie minulo. Tu sme si zhodnotili 1. deň a dostali informácie o 2.dni.
Po novom zážitku – spanie v sudoch sme sa naraňajkovali v bufete a zo svojich zásob sebou. Spustili sme kanoe na vodu. Podľa informácii z večernej porady sme sa mali po dvoch zákrutách zastaviť na móle Jelka, ale bolo mimo prevádzky. Táto pre nás nemilá zmena zlepšila priemernú rýchlosť za hodinu 🙂 a relatívne rýchlo sme sa presunuli na ďalšiu zastávku.
Vodný kolový mlyn Jelka sa nachádza na 72,5 riečnom kilometri Malého Dunaja. Najstaršie písomné doklady o mlyne pochádzajú z roku 1894. Hneď vedľa mlynu sme využili možnosť veľmi dobrej kuchyne reštaurácie MALOM (Reštaurácia U Ernesta bola malá pre našu skupinu).
Výdatný obed nám dodal nové sily, veselo sme naskákali do kanoe a s vervou sme sa pustili do „ukrajovania“ ďalších kilometrov. Na 62 km nás už čakalo Prístavisko Blahová-Madarász. Tu sme len niečo ľahké zakusli, osviežili sme sa a šup späť do kanoe (po hodinke 🙂 ).
Unavení veľmi krásnym počasím (teplom) sme dorazili do cieľa 2.dňa Táboriska Potônske Lúky. Boli tam už ubytovaní mladí vodáci, ktorí nás obehli pri Jelke. Miestečko sme si našli pri maringotke, kde boli dvaja z nás ubytovaní. Ostatní si postavili svoje stany. Bufet v táborisku nefungoval, preto bola vyslaná skupinka na nákup potravín do najbližšieho obchodu. Ostatní medzitým vykonali potrebnú osvetu a vypočuli si večernú omšu pre mladých vodákov. Po príchode jednotky materiálovo-technického zabezpečenia sme si spravili „švédske“ stoly. Čakal nás posledný deň.
Ráno nás čakalo veľké prekvapenie. Domáca pani nám pripravila neskutočné švédske stoly na raňajky. V drvivej väčšine z “ vlastní záhradky“. Tak bohaté stoly nemajú ani v 4* hoteli. Tak sme sa „nadlábli“, že sa nám už ani nechcelo ísť ďalej.
Ale plán ešte nebol splnený :). Tak sme zbalili „caky-paky“ a a zamávali táborisku s najlepšími raňajkami. Pred nami bol posledný úsek.
Na 50.km sa konali Majstrovstvá SR v LRU plávaná (kto nevie čo znamená skratka LRU tak je to LOV RÝB UDICOU 🙂 ). Dúfam, že sme im rybičky príliš nevyplašili. Po chvíli sme boli pri malej vodnej elektrárni Veľké Blahovo. Prenášať sme museli druhý krát. Tu sme mali pocit, že kanoe pribralo:). Ale nevadilo nám to až tak veľa, za chvíľu sme mali zástavku pri ďalšom vodnom mlyne s názvom Vodný kolový mlyn Tomášikovo.
Spomienky na dávnu históriu nám obnovil veľmi milý sprievodca, ktorý tu v mladosti pracoval na ešte plne funkčnom mlyne. Samozrejme sme nezabudli navštíviť aj blízku reštauráciu Malom Csárda, kde sme si pochutnali na výbornej slovensko-maďarskej kuchyni.
Pred nami zostalo už len malebných 9 km. Prúd Malého Dunaja je v týchto miestach silnejší, tak sme si doslova užívali posledné kilometre. Čakal nás už len posledný vodný mlyn Jahodná, ktorý je v takom stave, že Sir Alfred Joseph Hitchcock, ak by žil, by tu určite natočil voľné pokračovanie hororu Vtáci. Posledných pár záberov a sme v cieli celého splavu – Kemping Jahodná Alba Regia.
Veselo unavení sme vybrali kanoe z vody a vyčistili ich pre ďalšie použitie. Po pol hodine sme už aj nakladali kanoe do prívesu mikrobusu, ktorý nás zaviezol na železničnú stanicu Dunaská Streda.
Integrovaný systém dopravy SR našťastie nemeškal a s jedným prestupom v Bratislave sme šťastne dorazili domov.
Chceme sa poďakovať pánovi Slavomírovi Frčkovi, ktorý pre nás pripravil program a technicky a organizačne zabezpečil podujatie. Samozrejme nesmieme zabudnúť ani na fantastické raňajky, ktoré nám pripravila pni Bánová v Táborisku Potônske Lúky.
A v neposlednom rade ďakujeme zamestnancom ŽSR, ktorí nám našli zabudnutý stan vo vlaku smer Bratislava – Kvetoslavov. Ale o tom potom 🙂 .
Splavu sa zúčastnili: Ladislav Bábik, Daniela Bábiková, Jozef Prištic, Zuzana Prišticová, Natália Prišticová, Jaroslav Repka, Rudolf Drlička, Slavomír Frčka.
galéria: